Košicko-Bohumínska železnica

Košicko-Bohumínska železnica je
trať vedúca z Bohumína (ČR) do Košíc (SR). Vybudovaná bola počas 19.
storočia, avšak od 1955 sa tento názov nevyužíva. No po zoštátnení sa jej trate
využívajú dodnes.  Hlavným dôvodom jej
výstavby bolo zvýšiť rozvoj Uhorska hlavne po hospodárskej stránke, avšak
výstavba nových komunikácii si vyžadovala ich nezávislosť od Viedne.
K vybudovaniu došlo po Rakúsko-Uhorskom vyrovnaní, keď minister Imre Mikó
v roku 1867 predložil návrh na výstavbu sieť železničných tratí
v Uhorsku. V roku 1868 bol jeho projekt schválený a od roku 1867
do roku 1873 sa na Slovensku vybudovalo 888 km železničných tratí. Určený
koniec výstavby KBŽ bol jún 1872, pričom úsek Košice - Kysak - Prešov mal byť
spustený v priebehu októbra 1869 a úsek Kysak - Poprad
v priebehu už spomínaného júna 1872.
      (MEDVEC, Anton. NOVÁK, Michal.
2013. Kysak v poodhalení dejín. Kysak: Obec Kysak, 2013.Vydanie prvé. ISBN
978-80-971417-4-5)  

Za výstavbu mnohých železničných
tratí boli zodpovední najmä súkromní investori, pričom investor získal koncesiu
na výstavbu od vlády. V tomto prípade stavbu financoval zahraničný
investor. H.Riche, ktorý bol akcionárom zadal sebe stavbu pričom náhrada mala
byť vo výške 36. miliónov zlatých. Avšak táto zmluva bola neskôr ministerstvom
pozastavená , a následne sa Richeovci koncesie vzdali a previedli ju
na A.M. Dumoceaua, avšak stavba im bola zadaná opäť, pričom mali stavbu
dobudovať v dohodnutom termíne. Neskôr bola stavba prenesená na
anglicko-rakúsku banku a zvolila sa správna rada KBŽ. Samotná KBŽ bola
vcelku zaujímavá, keďže pôvodne bola jednokoľajná a viedla pomerne
členitým terénom. Pre jej vybudovanie bolo potrebné vyhĺbenie mnohých násypov
(74% KBŽ) a zárezov (26% KBŽ). ( MEDVEC,
Anton. NOVÁK, Michal. 2013. Kysak v poodhalení dejín. Kysak: Obec Kysak,
2013.Vydanie prvé. ISBN 978-80-971417-4-5)  

Taktiež bolo potrebné vyhĺbenie
tunelov, z ktorých môžeme spomenúť napríklad Ťahanovský.
V neposlednom rade boli dôležité aj železničné mosty. Výstavba KBŽ šla
veľmi rýchlym tempom, pričom koľajnice boli dovážané zo zahraničia, najmä
z Česka, a drevené podvaly sa vyrábali najmä z dubového,
bukového ale aj smrekového dreva. Dokonca do výstavby KBŽ boli zapojení aj
miestni obyvatelia. Keďže stavba šla pomerne rýchlo, trať do Prešova bola
spustená do prevádzky 1.septembra 1870 čiže len s ročným omeškaním.
O necelé dva roky neskôr bola spustená aj trať do Spišskej Novej Vsi, 12. marca
1872. Celkové náklady na stavbu sa vyšplhali na 58 237 800 zlatých,
čo znamenalo že náklady na kilometer trate bolo takmer 180 000 zlatých. ( MEDVEC, Anton. NOVÁK, Michal. 2013. Kysak
v poodhalení dejín. Kysak: Obec Kysak, 2013.Vydanie prvé. ISBN 978-80-971417-4-5)  

Spočiatku po KBŽ jazdili nákladné
vlaky, ktoré túto trať prešli za takmer 13 a pol hodiny, no neskôr sa
zistilo že výnosnejšie by bolo voziť českých turistov do Vysokých Tatier, čiže
za súpravu nákladného vlaku sa pripojili ležadlové vozne, a vypravované
boli tzv. zmiešané vlaky, s tým, že zastavovali v Popradskej
železničnej stanici odkiaľ boli turisti ďalej rozvážaní po Tatrách. Bolo
zriadené prevádzkové riaditeľstvo so sídlom v Košiciach, a KBŽ sa
stala najspravovanejšou spoločnosťou vtedajšieho Uhorského územia. Prevládala
nákladná doprava, pričom jej zásluhy na ziskoch spoločnosti boli 4/5 všetkých
ziskov. (MEDVEC, Anton. NOVÁK, Michal.
2013. Kysak v poodhalení dejín. Kysak: Obec Kysak, 2013.Vydanie prvé. ISBN
978-80-971417-4-5)  

Postupom času sa vylepšovala aj
infraštruktúra, menili sa staré železné koľajnice za novšie oceľové. Od roku
1913 sa využívali výlučne oceľové koľajnice. Nákladná doprava sa výrazne
presadila aj v prevoze rúd a iných surovín. Odhliadnuc od toho, že
KBŽ mala na starosti hlavnú trasu, pôsobila aj na vedľajších regionálnych
tratiach. Kysak sa stal významným železničným uzlom, čiže trať a aj
samotná železničná stanica sa rozkladali na rozsiahlom území, išlo
o značnú časť katastra obce. V Kysaku bola vybudovaná výpravná
a prijímacia budova, ale aj rôzne iné objekty, ako napr. cisterna, ktorá
slúžila ako zdroj pitnej vody pre obyvateľov. Táto budova prešla niekoľkými
zmenami, ale stojí do dnešných dní. Okrem toho bol vybudovaný násyp a most
nad riekou Hornád, smerom na obec Obišovce.