Železnica v Kysaku v období Slovenského štátu

Počas obdobia
Slovenského štátu boli obyvatelia Kysaku svedkami rôznych dôležitých udalostí.
Tieto udalosti sa udiali práve na železničnej stanici. Išlo o prevozy
vojakov, ale aj o rôzne vojenské vlaky, ktoré tadiaľto prechádzali.
V neposlednom rade bolo dôležitou udalosťou aj transportovanie Židov,
prechod významných politikov a bombardovanie počas Slovenského národného povstania.
Neskôr opäť klesla preprava, keďže južná časť krajiny, bola patrila Maďarsku.
V marci 1940 tu bol presťahovaný colný úrad z Kostolian nad Hornádom.
Následne bola vybudovaná aj slepá koľaj, ktorá slúžila na odstavenie rušňov
a vybudovaná bola aj výhybňa Lemešany. Spomenúť môžeme aj prechod
prezidenta SR Jozefa Tisa v júni 1940, ktorý si nevšimol vyzdobenú stanicu
s davmi ľudí, pretože spal. V novembri tu bola presťahovaná aj pasová
kontrola z Kostolian, aby sa predišlo meškaniu rýchlikov, ktoré normálne
v Kostoľanoch nezastavovali, avšak museli prejsť kontroou, čiže
pokračovali vo svojej ceste výrazným meškaním. V roku 1940 sa opäť
preprava znormalizovala, a stanica vypravila 28 521 vlakov
a predalo sa 102 681 cestovných lístkov.
( MEDVEC, Anton. NOVÁK, Michal. 2013. Kysak v poodhalení dejín. Kysak:
Obec Kysak, 2013.Vydanie prvé. ISBN 978-80-971417-4-5)

V roku 1941
sa na Kysackej stanici odohrala tragická udalosť, kedy sa dvaja mládenci zabili
kvôli nešťastnej láske. V marci 1942 začali hromadné deportácie židovského
obyvateľstva do koncentračných táborov, pričom denne Kysakom prešlo veľké
množstvo transportov. Výnimkou neboli ani židia z Kysaku a okolitých
obcí. Kvôli transportovaniu bola ochromená aj osobná preprava, pričom sa to
vrátilo do normálu až po skončení transportu židov. Nákladná doprava zosilnela,
a neskôr aj osobná kvôli veľkému záujmu Maďarov v cestovaní do
Vysokých Tatier. V roku 1942 sa Kysakom opäť prechádzal prezident Jozef Tiso,
ktorý zo železničnej stanice v Kysaku autom pokračoval na svojej ceste do
Hanušoviec nad Topľou, a o deň neskôr sa vracal do hlavného mesta. Udalosti,
ktoré sa udiali počas roka 1943 nie sú známe, avšak nasledujúci rok bol rokom Slovenského
národného povstania, čo zanechalo stopu aj na železnici. Táto stopa bola dosť
viditeľná. Všetko sa zmenilo. Boli to nepokojné časy. Prestrelky nemeckých
vojsk a slovenských partizánov boli na dennom poriadku. Nemci sa  pomerne často snažili ničiť rôzne železničné
objekty a stavby ako napríklad mosty alebo viadukty. Najvážnejšia
prestrelka sa odohrala, keď sa vojaci slovenskej armády snažili dostať na
západ, ale jediná cesta, ktorou mohli ísť šla cez obec Obišovce. Tie boli
obsadené Nemeckým vojskom a ráno o 5:30 sa strhla vážna prestrelka
medzi nemeckými vojskami a partizánmi pričom zahynulo 6 Nemcov, 14
partizánov a jeden železničiar - Bartolomej Rimák. (MEDVEC, Anton. NOVÁK, Michal.
2013. Kysak v poodhalení dejín. Kysak: Obec Kysak, 2013.Vydanie prvé. ISBN
978-80-971417-4-5)  

Mená padlých
partizánov nevieme určiť, keďže pri sebe nemali osobné doklady. Partizáni,
ktorí prežili  boli zajatí, boli
ozbrojenými vlakmi prevezení do koncentračných táborov. Tieto ozbrojené vlaky
šli aj cez Kysak, a šli buď do Nemecka alebo Poľska. Jednou
z najdôležitejších úloh bolo znemožniť nemeckým vojskám prepravu zbraní
a zásob po železničných tratiach. Kysak bol po železničnej stránke stále
významný, čiže obe strany sa ho snažili obsadiť. Prítomnosť pancierového vlaku
v Kysackej stanici bola na dennom poriadku. Onedlho, 20.12.1944, začalo
bombardovanie obce sovietskymi vojskami, pričom boli zničené domy, zostrelená
strecha veže katolíckeho kostola, ale  železničnú stanicu sa zasiahnuť nepodarilo a čiastočne
zasiahnuté štyri koľaje kysackej stanice, konkrétne to boli koľaje číslo 7, 9, 11
a 13. (MEDVEC, Anton.
NOVÁK, Michal. 2013. Kysak v poodhalení dejín. Kysak: Obec Kysak,
2013.Vydanie prvé. ISBN 978-80-971417-4-5)

 Na štedrý deň roku sa opäť ozývali zo stanice
výbuchy. Bolo to spôsobené tým, že Nemci pri vykladaní mín z vagóna neboli
dostatočne opatrní, a nevšimli sa vypadnuté dno na jednej z debien.
Následne míny, ktoré boli v tej debne vybuchovali, a začali horieť aj
objekty naokolo, a výbuchy mín z iných vagónov sa ozývali až do
polnoci. Na stanici sa našli iba obhorené trupy vojakov, nevie sa či išlo
o Nemcov alebo Rusov. Nemci rabovali a pomaly sa pripravovali na
opustenie nášho územia. Avšak nemohli hneď odísť vlakom, lebo boli pod
drobnohľadom ruských lietadiel, ktoré ich nespustili z očí. Avšak po odchode
Nemeckých vojsk sa Sovietske vojsko vôbec nesprávalo ako osloboditelia. Ich
správanie a konanie bolo ešte horšie ako konanie Nemcov. Nerozbíjali
žiadne objekty, ale rabovali a správali sa hrubo. Našťastie po dostavaní
najdôležitejších objektov obec pomaly opúšťali. Avšak Kysak sa z týchto
udalostí ťažko a dlho spamätával.