Železnica v Kysaku počas 1. Československej republiky

Aj za 1. Československej republiky Kysak
zastával pozíciu dôležitej železničnej križovatky, pretože v Kysaku sa
železničné trate z Košíc do Bohumína a do Prešova rozdeľovali, čiže
veľké množstvá cestujúcich tu prestupovali.

V tom čase
v Československej republike pôsobilo veľké množstvo železničných
spoločností, avšak neskôr došlo k ich zlúčeniu do jedného celku -
Československé dráhy (ČSD). Fakt, že Kysak bol železničným uzlom, ovplyvnil aj
jeho obyvateľov, a to tým, že sa tak do Kysaku mohli dostať rôzne nové
technológie a občania boli spojení so svetom. Jediné čo dokázalo obmedziť
železničnú dopravu v obci bol konflikty s Maďarskom, a časté
nehody.

Ďalšou výhodou, ktorú mali
Kysačania k dispozícii, bolo vidieť známych ľudí, ktorí prestupovali na
iný vlak práve v tejto stanici. Boli to napríklad politici alebo osobnosti
spoločenského života.

Avšak všetko má svoje výhody ale aj
nevýhody. Nevýhodou železničnej dopravy boli vlakové nehody, pri ktorých došlo
väčšinou len k materiálnym škodám. Z tých najznámejších nehôd môžeme
spomenúť napríklad nehodu v roku 1928, kedy bola trať podmočená
a vlak sa zrútil do Hornádu. Našťastie k úmrtiam nedošlo. Ďalšou
vecou ktorá sa nevyhla ani Kysaku boli výtržnosti alebo priestupky
zamestnancov. (MEDVEC, Anton. NOVÁK,
Michal. 2013. Kysak v poodhalení dejín. Kysak: Obec Kysak, 2013.Vydanie
prvé. ISBN 978-80-971417-4-5)

Asi najznámejšie sú dva prípady.
Prvý je prípad, kedy zamestnanci stanice v podnapitom stave zvalili plot,
a druhý je prípad zamestnanca, ktorý dlhé roky páchal škody na majetku
železníc, pričom z toho sám profitoval. Tento prípad bol riešený až na
vládnej úrovni. Ďalšie roky boli rokmi krízy hospodárskeho charakteru, ktoré
obmedzili dopravu, a to ako osobnú tak aj nákladnú. Čo sa týka osobnej
dopravy, viditeľne poklesol počet vypravených vlakov oproti minulým rokom. Počet
predaných lístkov sa zvyšoval, napr. v roku 1934 sa ich predalo
54 613. (MEDVEC, Anton. NOVÁK,
Michal. 2013. Kysak v poodhalení dejín. Kysak: Obec Kysak, 2013.Vydanie
prvé. ISBN 978-80-971417-4-5)

Následne vyšlo najavo že koľajová
kapacita železničnej stanice Kysak nie je postačujúca  pre vtedajšie potreby dopravcov, keďže mala len
5 koľají a jej rozšírenie bolo nutné. Boli vybudované ďalšie dva koľaje
a niekoľko rokov potom aj tzv. Kysacká spojka, ktorá spája trať na
Prešov a na Bohumín, tak, že vlak z Prešova mohol ísť do Popradu bez
toho aby prešiel Kysakom. Vďaka tomu zosilnela najmä osobná doprava,  čom svedčí fakt, že ľudia cestovali na rôzne
zjazdy do Prahy, ale aj zvýšený záujem ľudí v turistickom ruchu, ktorý sa
tiahol z Českej republiky na Podkarpatskú Rus. Rok 1936 znamenal pre Kysak
prechod rôznych známych ľudí, ako napríklad Dr. M. Hodžu, alebo vtedajšieho
prezidenta E. Beneša. Dnešný názov stanica nesie až od 22.5.1937. (MEDVEC, Anton. NOVÁK, Michal. 2013. Kysak
v poodhalení dejín. Kysak: Obec Kysak, 2013.Vydanie prvé. ISBN 978-80-971417-4-5)

Dovtedy sa volala Kysak - Obišovce.
Neskôr bol posilnený železničný most smerom na Obišovce, aby bola umožnená aj
preprava ťažkých nákladov. K stanici boli pristavené ďalšie budovy,
a v stanici sa nachádzala napríklad čakáreň, reštaurácia alebo
dopravný úrad a na poschodí boli zriadené bytové jednotky pre úradníkov. V roku
1938 hrozilo, že vypukne vojna, a všeobecná mobilizácia spôsobila zvýšenie
hustoty dopravy.